Znečistenie vzduchu podľa docentky Kukec

„Na Slovensku a tiež v ostatných regiónoch sveta, závisí  kvalita ovzdušia od geografických  charakteristík, členitosti terénu (napríklad úzke údolia, kotliny), zdrojov znečistenia (priemysel, premávka, kúrenie v rámci domácností) a meteorologických podmienok (teplotné inverzie, globálne slnečné žiarenie).“  vysvetlila Doc. Dr. Andreja Kukec z Katedry pre verejné zdravie v Ľubľane.

Podľa agentúry pre Životné prostredie Slovinskej republiky sú z pohľadu znečistenia vonkajšieho vzduchu problematické nadmerné množstvá častíc PM10 v zime a ozónu v letnom období.

Následky znečisteného vzduchu: poškodenie dýchacieho systému, pľúcna fibróza, astma a v neposlednom rade rakovina.

Z pohľadu účinkov na zdravie vplýva znečistený vzduch na ochorenia dýchacích ciest, srdca a ciev, choroby nervového systému a metabolické ochorenia.

„Častice vstupujú do tela prostredníctvom dýchacích ciest, kde vyvolávajú oxidatívny stres a zápal, čo sa odráža v častejších ťažkostiach s kašľom a problémami s dýchaním.“  vysvetlila Doc. Dr. Andreja Kukec.

Na margo dráždenia časticami PM10 v dýchacích cestách vznikajú zápaly respiračnej sliznice, pľúcna fibróza, znížená funkcia pľúc, úbytok pľúcneho tkaniva, astma, zhoršenie chronickej obštrukčnej choroby pľúc a v neposlednom rade aj rakovina.

„Výskumy ukázali, že veľkosť dielcov je bezprostredne spojená s vplyvom na zdravie. Dielce, väčšie od PM10, sa usadia v horných dýchacích cestách, dielce PM10 dosahujú až do spodných dýchacích ciest, dielce PM2,5 prenikajú až do pľúcnych lalokov.“  vysvetlila Doc. Dr. Andreja Kukec.

Zdravý, dospelý človek v závislosti od konštrukcie a telesnej aktivity denne vdýchne od 10 do 20 m3 vzduchu. V uzatvorených priestoroch trávime až 90 % času. Tu sa stretávame s nezdravým a prevažne veľmi suchým vzduchom, ktorý dráždi naše dýchacie cesty a zapríčiňuje rôzne nepríjemnosti.

„V interiéri sa vyskytujú rôzne zdroje znečistenia, ako napríklad stavebné materiály, nábytok, cigaretový dym, čistiace prostriedky. Kvalita vonkajšieho vzduchu ovplyvňuje aj vnútorný vzduch. Napríklad pri otvorení okien, keď sú koncentrácie v okolitom ovzduší vysoké. Zdravotné následky závisia od času expozície a množstva znečisťujúcej látky v okolitom ovzduší. Medzi najohrozenejšie skupiny obyvateľstva patria deti, starší ľudia a chronickí pacienti.“ povedala Doc. Dr. Andreja Kukec.

Príliš suchý ale aj príliš vlhký vzduch je nebezpečný pre náš dýchací systém. Vhodná vlhkosť priestoru je medzi 45 a 55 % a teplota vzduchu v miestnosti medzi 22 a 24°C.

„Medzi následky suchého vzduchu patria napríklad vysušené sliznice, pery, koža, pokožka hlavy, zvýšené infekcie a ochorenia dýchacích ciest a oslabený imunitný systém.“ hovorí Doc. Dr. Andreja Kukec a dodáva, že problém suchého vzduchu je obzvlášť výrazný počas vykurovacej sezóny.

Príliš vlhký vzduch, v ktorom je relatívna vlhkosť vyššia ako 60 %, najčastejšie spôsobuje rast plesní. Tieto sú nebezpečné pre ľudí, pretože vylučujú rad jedov, ktoré sú dráždivé, karcinogénne a môžu tiež spôsobiť alergiu a astmu.

„Musíme zabezpečiť správny pomer medzi teplotou a vlhkosťou v miestnosti. Čím je teplota v miestnosti nižšia, tým nižšia by mala byť aj vlhkosť vzduchu, aby nedochádzalo ku kondenzácii a rastu plesní.“ povedal Doc. Dr. Andreja Kukec.